Denys Emiel

 

Emiel Denys - matador medzinárodných dlhých tratí Belgicka. Preteká z dvoch miest – a to z Tielt, kde má pri vlastnom dome rozsiahly areál holubníkov,  druhé miesto je v Zulte. Tam býva jeho dcéra Rebecca.

Preteká iba na dlhých tratiach ... a ako hovorí on sám: ... "Stredné trate absolvujem v testovacích staniciach. Každoročne posielam niekoľko mláďat do viacerých testovačiek. Stredné trate si teda užijem tam, väčšinou mimo hlavnej sezóny, čo mi tiež vyhovuje. Sústreďujem sa iba na testovacie stanice, ktoré patria k tzv. FCI majstrovstvám sveta a Grand Prix, ostatné ma nezaujímajú.  Finálové preteky sa v týchto testovacích staniciach letia zo vzdialenosti 450 a viac kilometrov."

Pán Denys v minulý rok pravidelne dostával výsledky, videá a informácie o priebehu testovania mláďat v MTC Nitra na svoj e-mail. Keď som na jar 2011 pána Denysa požiadal o mláďatá do MTC Nitra ... síce súhlasil, ale nie s veľkým nadšením. Na rovinu povedal, že vie, že má malú šancu uspieť, pretože jeho dlhotraťové holuby nie sú na 400 km s vetrom v chrbte stavané. Nakoniec privolil, s odôvodnením, že je to za snahu z minulého roku ...  Ďakujeme pekne, pán Denys!

 

Nasleduje článok a fotogaléria z návštevy (rok 2009):

 

Emiel Denys – ikona dlhých tratí západnej Európy

Autor: Daniel Krajčík, Foto: Krajčík, archív E. Denysa

V tejto reportáži by som Vám chcel predstaviť pána Emiela Denysa. Viacerí moji priatelia vedia, že s p. Denysom udržujem e-mailovú komunikáciu a preto ma už viackrát žiadali – najmä tí dlhotraťovo orientovaní, či by som o ňom niečo nenapísal. V čase vianočných sviatkov si človek nájde viac času a tak tieto riadky píšem práve na Vianoce 2009. S pánom Denysom som sa zoznámil pred 2 rokmi počas Európskej výstavy v Nitre, keď daroval Komisii mládeže Slovenského zväzu chovateľov poštových holubov holuba do súťaže pre mladých chovateľov. Spomínam si aj na jednu menej príjemnú situáciu:

V nedeľu ráno, posledný deň výstavy som bol navštíviť priateľov, ktorí boli ubytovaní tiež v Agroinštitúte ale o 2 poschodia nižšie. Spoločne sme vychádzali z izby, keď sa otvorili vedľajšie dvere z ktorých vyšiel starší pán ... pozdravili sme sa mávnutím ruky ako známi z predchádzajúcich dní.

Môj známy nechápavo hľadí na mňa: „A ty čo máš s týmto tu ?“ ... pokračuje „včera sme trochu oslavovali a v noci nám tu búchal na dvere a potom na nás spustil ...“

Čoooo ? nechápavo krútim hlavou ...

„Ale poslali sme ho!“ dupľuje kamarát.

Keď som im povedal, že minulú noc počas hýrenia vynadali Emielovi Denysovi už im až tak veselo nebolo.

Takže aby som prešiel čo najskôr od emócií ... Emiel Denys je mimoriadne známy chovateľ. Teraz nemyslím iba Belgicko, ale aj medzinárodne. Je známy aj ako podnikateľ (má podiely vo viacerých holubiarskych časopisoch v Belgicku i Holandsku), je známy aj ako broker a najmä ako vynikajúci chovateľ. V Belgicku preteká z dvoch miest – a to z Tielt, kde má pri vlastnom dome rozsiahly areál holubníkov,  druhé miesto je v Zulte. Tam býva jeho dcéra Rebecca.

Emiel Denys vo svojom živote dosiahol niekoľko výnimočných výsledkov. Ťažko človek za 2 hodiny rozpovie čo prežil za 63 rokov, ťažko sa na pár stranách zhrnie celá genéza 3 (resp. 4) generácií Denysovcov. Nebolo by seriózne v tomto článku vynechať starého otca Emiela, otca Camiela a strýka Cyriela či nespomenúť brata Andrého.

Emiel vyhral celý rad dôležitých pretekov (národné i medzinárodné), niekoľkokrát stál na stupni víťazov majstrovstiev Belgicka superdlhých tratí a vychoval mnohé dlhotraťové esá. Napriek tomu, že v rebríčku mojich osobných holubiarskych preferencií superdlhé trate nie sú na popredných priečkach, rozhodol som sa prijať pozvanie pána Denysa a v lete 2009 som ho navštívil.  Vtedy sa zrodil tento článok, ale čas na prepísanie poznámok som si našiel až koncom roka 2009.

Použité skratky: Sr. – senior, Jr.-junior, KBDB – Belgická kráľovská federácia chovateľov poštových holubov, F.C.I. - Fédération Colombophile Internationale

 

História rodiny Denys

Holubiarska história rodiny Denys začala v r. 1891, kedy sa na jeseň narodil Emiel Denys (starý otec súčasného Emiela). V roku 1912 sa oženil a o rok neskôr sa mu narodil syn Camiel. O ďalší rok vypukla prvá svetová vojna a Emiel bol povolaný nastúpiť k obrane vlasti. V roku 1915 sa rodine Denysovcov narodil ďalší syn Cyriel.

Denys st. začal s pretekaním s holubmi v máji roku 1920. Bolo to na krátkej trati, pretože v tom čase vo West – Flanders iná možnosť nebola. Postupne sa zameriaval na stredné trate a ako to možnosti (založenie klubu v Bruges) dovoľovali pozvoľna aj na stredne dlhé trate. Chovný materiál pochádzal od majstra tých čias Thea Vandeveldeho, bratov Cattrysse a Charlesa van der Espta. Theo Van de Velde bol autoritou a mnoho dlhotraťových holubníkov tej doby bolo postavených na jeho holuboch (okrem už spomenutých bratov Cattrysse a vd. Espt aj holubník Devrient).

Spolu so svojimi synmi Cyrilom a Camielom kúpili jedného z najznámejších holubov tých čias - „Herkuula“ – ktorý pochádzal z holubníka Van de Velde. Táto vlastnosť mať a vlastniť najlepšie čo sa dá bola typická pre Denysovcov a možno povedať, že aj pretrvala. Neskôr navštívili aj holubník nestora Tremmeryho z Oudenburgu, jedného z prvých flámskych dlhotraťových šampiónov, ktorý na národných pretekoch z Pau, Biarritz, Dax, atď. konkuroval takým walónskym hviezdam ako Bricoux, Duray či Stassart.

V roku 1937 stál Emiel Denys pri založení West-Vlaamse Vereininging. Čoskoro sa dostavilo niekoľko úspechov. V roku 1939, poslednú sezónu pred vojnou skončil Denys na 2. mieste v rámci tohto dlhotraťového klubu.

 

Po vypuknutí 2. svetovej vojny boli všetky holuby odobraté nemeckou armádou. Po vojne im nezostalo nič iné len opäť založiť chov na nových holuboch. Niekoľko holubov sa síce našlo, s čím pomohli najmä bratia De Scheemaecker, ale tieto holuby boli tak prechorené, že pre ďalší chov boli takmer nepoužiteľné.

V roku 1946 kúpili jesenné mláďa od Andrého Vanbruaene z Lauwe. Tento neskorák dostal meno „Libourne“ a stal sa základným holubom,  otcom holubov ako „Bulte“ (8. národná Bordeaux, špičkové ceny z Carcassonne a Barcelony) a „Schotte“ (8. národná Pau, 17. národne zo San Sebastian v r. 1953), starým otcom holuba „Jonge Stier“ - ktorý získal 1. národnú z Pau. Spomínaný pretek zo San Sebastian vyhral André Vanbruaene s holubom „Tarzan“, a Emiel Denys Sr. získal Cenu veľvyslanca Španielska za najlepšiu sériu z tohto preteku (13. cena „San Sebastiaantje“ a 17. cena „Schotte“). Najlepším potomkom známeho „Libourne“  a tiež vynikajúcim chovným holubom bol holub „Coppi“, ktorý dokázal za 2 roky špičkovo umiestniť 9 nationálov na dlhej trati. S takýmto výsledkom by bol dnes bezpochyby v belgickej olympijskej kolekcii. Emielov syn Cyril sa stáva prezidentom v kolíske dlhých tratí  - v „Union Gistel“. V tomto období a pod vedením Cyrila zažívali Cattryssovci, Charles van der Espt, Boelovci, Oscar Devriendt, a ďalší svoje zlaté časy.

Denysovci a Cattrysovci boli dobrí priatelia. Na aukcii v roku 1949 kúpil Denys drobnú tmavokapratú holubicu, z ktorej sa však vykľul holub a dostala meno „Oude Cattrysse“. Z neho vychovali takých holubov ako „San Sebastiaantje“ – 13. národná zo San Sebastian v r. 1953, a celý rad vynikajúcich pretekárov i chovných holubov. Tento holub zanechal v chove Denys pečať dodnes. André Vermote dostal jednu jeho dcéru a tá sa stala matkou jeho „Atleeta“ – 1. holuba dlhých tratí KBDB v roku 1971. Vermote daroval jednu sestru „Atleeta“ Emielovi Deweerdt a tá mu dala unikátneho „Spiritusa“, ktorý zaletel 1. národnú cenu z Cahors v roku 1978.

Návštevy u Charles van der Espt – pekára v Moistenede -  boli na programe každý týždeň. Rovnako mnoho holubov od neho sedelo vo voliérach v Gisteli. Charles mal pamäť ako počítač. Poznal všetky čísla holubov aj ich predkov (nielen svojich) niekoľko pokolení dozadu. Jeden z jeho známych výrokov: „Všetky úspešné holuby, čo na dlhej trati  v Belgicku niečo dokázali boli splodené 10 pármi.“ Toto bolo samozrejme v polovici päťdesiatych rokov a dlhé trate neboli ešte také populárne, takže na týchto slovách bolo veľa pravdy.

Do roku 1957 pretekal pán Emiel Denys Sr. pod svojim menom na Mosselstraat 18 v Gisteli. Potom boli holuby presťahovné na Markt 15.

Funkcia prezidenta Union Gistel, ale i celého West-Vlaamse Vereiniging, manažérske povinnosti v rozbehnutom podniku ... to bolo príliš veľa na jedného človeka. Po srdcovom infarkte si Cyril uvedomil, že robiť všetko naraz nie je v jeho silách. Preto sa karty v rámci rodiny Denys museli prerozdeliť. Rodinné podnikanie sa postupne rozrastalo. Cyril dal prednosť biznisu a stal sa šéfom nového podniku v Opwijku. Holuby sa dostali na vedľajšiu koľaj a vzdal sa aj pozície prezidenta vo West-Vlaamse Vereinigung (po ňom na toto miesto nastúpil Norbert Norman). Jeho zdravie už zostalo poznačené. Brat Camiel zostal v Gisteli (rodičia sa presťahovali k Cyrilovi do Opwijku) a bol poverený starostlivosťou o holuby a spravovaním podnikania v Gisteli. Na spomínanej Markt 15 boli vybudované nové holubníky a rovnako sem boli presťahované všetky holuby.

Na charitatívnej dražbe Union Gistel bol kúpený holub z druhej liahne od bratov Cattrysse. Camiel mal stále za pätami malého Mieltjeho (zdrobnenina pre meno Emiel - malý Emielko - vo flámštine) - svojho najstaršieho syna, ktorý sa postupne stával holubárskym fanatikom. Jeho idolom boli bratia Cattryss a André Vanbruaene. Mieltje, ktorý sa narodil v roku 1946 je vlastne náš známy Emiel Denys Jr.. Starý otec (Emiel Denys Sr.) mal svojho vnuka rád a často ho bral so sebou do holubníka. Ako 10 ročný Emiel prvýkrát miništroval na omši. Tá bola ráno o šiestej a rovno odtadiaľ utekal k dedkovi čistiť holubníky. Aj keď to je už niekoľko desaťročí dozadu, mnohí starí chovatelia regiónu nepovedia aj dnes Emielovi inak ako „Mieltje“.

Malý Emiel pri jednej z návštev u bratov Cattrysse dostal možnosť vybrať si 1 mláďa z druhej liahne. Podmienka bola, že nesmelo pochádzať z chovných holubov. Otec Camiel mu poradil a vybrali modré mláďatko. Nebol to v ruke žiadny zázrak, ale pozadie rodokmeňa bolo dobré. Číslo holuba bolo 3101595/58 a pochádzal z ročiakov. Toto mláďa vybraté na holubníku bratov Cattrysse dostalo meno „Sprinter 595/58”. Tento holub sa stal výnimočným  chovným holubom! Ako mláďa mal stále mokrý nos a bol trénovaný len opatrne. Ak by to nebol holub od Catrryssov, dávno by bol skončil v maminej polievke. Ako ročiak bol nasadený na Orleáns. Spárený bol s dcérou “Kaers” – vnučkou “Coppiho”. V roku 1959 boli zakrúžkované 2 mláďatá – 832/59 “Hengst” a 720/59 “Simpson”. Ako dvojročiaci získali obaja pekné ceny od Dourdam až po Royan. “Simpson” pretekal až do veku 9 rokov. Medzičasom bol nasadzovaný na preteky aj sám “Sprinter”. V roku 1960 bol nasadený na národný pretek Angouleme, ktorý bol kvôli nepriazni počasia odštartovaný až v utorok alebo stredu. Pretek to bol mimoriadne náročný, s veľmi silným protivetrom a “pán” sa dovliekol domov 2 dni po percentách, oddýchnutý akoby ani nikde nebol. Národný Angouleme vyhral holub “90” bratov Cattryss. (Tento národný víťaz sa neskôr stal základným chovným holubom u Vereeckeho.)

“Sprinter” a aj ďalšie holuby, ktoré sa z tohto preteku vrátili príliš neskoro boli darované jednému chovateľovi z Brechtu. Ako už bolo vyššie spomenuté, jeho synovia sa začali ukazovať, preto ho na jeseň 1962 doniesli naspäť. Spolu s dcérou “Kaersa” splodili v roku 1963 unikátnych pretekárov i chovných holubov. V zime 1963-64 “Sprinter” uhynul a navždy sa zapísal do histórie kmeňa Denys ako holub s mizerným zdravím ale mimoriadnou chovnou hodnotou.

 

Mladý Emiel dosiahol v roku 1964 vek dospelosti a o rok neskôr prebral celú starostlivosť holubov na seba. Ako 19 ročný, teda hneď v prvý rok samostatnej starostlivosti o holuby, vyhral 1. národnú cenu  z mimoriadne ťažkého Limoges (rýchlosť 941 m/min.). “Vechter” (syn Sprinter X dcéra Kaers) vyhral národný Limoges! V tú sezónu získal tento holub aj 40. národnú cenu z Angouleme a 32. národnú z Periguerx. S “Vechterom” vyhrali aj ďalšiu náročnú súťaž, kde boli v národnej desiatke ešte 2 ťažkí konkurenti a tiež známe holubníky – “Benoni” Pola Bostijna a známy “Patrick” rodiny Vanhee. Piet De Weerd vtedy vyhlásil: “V neobyčajných poveternostných podmienkach vyhrávajú neobyčajne výnimočné holuby!”

 

Emielovi sláva nestúpla do hlavy ale chcel mať ešte lepšie holuby. Vedel, že holuby Catrrysse a Vanbruaene sú veľmi dobré v dobrom počasí, ale pri zlom počasí výsledok nie je až taký istý. Na dĺžkach iba zriedkavo bola slnečná obloha a modré nebo na celej trati. S otcom Camielom preto zaklopali na dvere u Deschamps-Vanhasten v Lauwe a kúpili 11-ročného holuba “Remi”. Ani jeden z nich netušil, že si domov odnášajú hotový zlatý poklad !

 

V roku 1969 Emiel vyhral ďalší národný pretek. Pretek St. Vincent vyhral s holubom “Bliksem” 381/66. Dcéra tohto holuba je príbuzná jeho známemu holubovi „Tee“ (budem  o ňom písať neskôr) a holubovi „Playboy“. „Playboy“ vyhral 2. národnú cenu z Barcelony v roku 1986 a Zlaté krídlo (najdôležitejšia a najpodstatnejšia cena, ktorá sa v Belgicku udeľuje v súvislosti s pretekom Barcelona).

 

V roku 1970 vyhral Emiel národný pretek Cahors! 4. Októbra 1969 sa oženil a presťahoval sa do Zulte. Rodina Denys v Zulte vlastnila firmu „Wolfabriek van Vlaandern“, známu fabriku na spracovanie vlny. Celé podkrovie starej fabriky, ktorá bola za novým domom, bolo prebudované na nové holubníky. Holubníky boli osadené neskorákmi z roku 1969. Rovnako v roku 1970 a 1971 putovala tretia liaheň kompletne do Zulte. O holuby v Gisteli sa staral Emiel Sr. (Emielov dedo). V roku 1971 však Emiel Sr. zomrel a tak celá starostlivosť o holuby bola ponechaná na mladého Emiela s otcovou pomocou. Emiel sa samozrejme sústreďuje na holubníky, ktoré má pri dome – teda v Zulte (vzdialenosť medzi oboma miestami je cca 60 km – t.j. z East Flanders do West Flanders). Medzičasom sa žení aj brat André a rovnako začali spoločne pretekať pod menom bratia Denysovci.

 

Megaúspešné sezóna 1974

Postupne budovali svoj nový tím v Zulte a už v roku 1974 mali veľmi dobrú sezónu. Nikto doposiaľ nedosiahol tak veľa víťazstiev a popredných umiestnení v majstrovstvách za jeden rok. Bratia Denysovci sa stali 1. národnými šampiónmi Belgicka, nalietali 1. eso dlhých tratí Belgicka, vyhrali 1. národnú cenu z Narbonne s holubom „Prins“, 1. národnú St. Vincent s holubicou „Bleekske“, 2. národnú St. Vincent holubice a 3. národnú St. Vincent holubice ...

Zdalo sa , že Denysovci dosiahli všetko ...  sezóna 1975 bola opäť výborná – 2. národná cena Pau, 4. národná Bordeaux, 4. národný majster Belgicka a 7. v Europe-cup.

V roku 1977 zomiera aj otec Camiel. Všetky holuby z Gistelu boli vydražené vo verejnej aukcii. Kapitola v živote rodine Denysovcov s názvom „Gistel“ sa končí. S chovom holubov končí aj Emielov brat André a dáva sa na politickú dráhu. (pozn.: Momentálne je André guvernérom provincie Oost Vlaanderen.)  

 

 

Emiel pokračuje v závodení v Zulte už len pod svojim menom. V roku 1980 vyhráva národné majstrovstvo na maratónoch a stáva sa prvým Belgičanom, ktorému sa to podarilo dvakrát. Najmä holub „TEE“ a potomkovia (najmä vnuci) z holuba „Prins“ boli tými, ktorí sa zapísali do histórie na začiatku osemdesiatych rokov.

 

„Holuba ako ‚TEE’ ... to sa podarí vychovať raz za život,“ hovorí Emiel. Ak to povie sám Denys, tak to asi bude pravda a tento holub musí byť naozaj špeciálny. Však aj  je najlepším holubom pre pretek Barcelona v jej histórii.

 

Z Barcelony „TEE“ 4415211/76 získal tieto ceny:

 

1979 národne 6.602 holubov – 24. cena, medzinárodne 12.201 holubov – 46. cena

1980 národne 6.660 holubov – 3. cena, medzinárodne 13.638 holubov – 8. cena

1981 národne 6.729 holubov – 69. cena, medzinárodne 13.202 holubov – 102. cena

1982 národne 8.351 holubov – 2. cena, medzinárodne 15.605 holubov – 4. cena + Zlaté krídlo!

 

Po tom čo vyhral Zlaté krídlo ho Denys viac na pretek nenasadil. Jeho syn - „Playboy“ však vyhral Zlaté krídlo tiež ! Emiel sa stal prvým chovateľom, ktorý vyhral Zlaté krídlo dvakrát! Počas konca 80tych rokov potomkovia a vnuci „TEE“ urobili na pretekovom poli ešte mnoho práce ale rovnako aj z holubice 368/80 (línia „REMI“), ktorá vyhrala 2x za sebou v konkurencii holubíc prvú národnú cenu z Limoges.

 

 

V roku 1986 Emiel vyhral Zlaté krídlo, stal sa 3. národným majstrom Belgicka na dlhých tratiach a vyhral 1. národnú cenu z Limoges. Holuby začali zaujímať aj Emielovho syna Franka a začal závodiť zo starých holubníkov deda Camiela, ktoré presťahovali do Zulte. V roku 1988 mladý Frank získal 36. medzinárodnú cenu z Barcelony a umiestnil sa na 4. mieste v súťaži Zlaté krídlo.

Začiatkom 90-tych rokov sa Emiel rozhodol, že zvolní tempo. Kúpil dom v Tielt a presťahoval tam aj niekoľko holubníkov ale koncentroval sa ešte na pretekanie z Zulte. Poslednú sezónu  z tohto miesta urobil vynikajúci výsledok z Barcelony a Perpignan. Jeho základný holub „Schone Zwarten“ získal 5. medzinárodnú cenu z Perpignan. Zároveň bol pripravený nový pretekový tím v Zulte.

V roku 1996 vyhral Denys maratónsku súťaž Západoeurópsky pohár a stal sa 9. národným šampiónom Belgicka. V Zulte si ešte ponechal chovné holuby. Syn Frank postupne prestal pretekať a o holuby celkom nečakane prejavil záujem ďalší z členov rodiny - 25 ročná dcéra Rebecca, ktorá je vyštudovaná právnička a pretekanie s holubmi berie ako relax po každodennej práci. Začala teda pretekať z Zulte.

Emiel to má celkovo dobre zmanažované, pretože má dvoch vynikajúcich ošetrovateľov. Marca Verschelde u dcéry v Zulte a Erika Devlamincka v Tielt. Obaja sú to špičkoví chovatelia a sú veľmi známi v Belgicku.

 

Toľko z rozprávania Emiela Denysa a jeho histórie. Teraz prejdeme k niektorým praktickým otázkam týkajúcich sa súčasnej etapy.

 

KRAJČÍK: Mohli by ste popísať systém pretekania na oboch holubníkoch a prípravu holubov ?

DENYS: Na holubníku u Rebeccky sa preteká iba s holubicami. Tieto sú zapárené začiatkom apríla a letia Qieuvrain, Bouillon (2x) a Orleans. Nikdy im však nie je dovolené vychovať mláďatá. Po 3. znesení vajec  letia Tours (500km). Staré holubice majú možnosť vychovať mláďatá až na 4. hniezde. Na superdlhé trate cez noc sú nasadzované z mláďat starých 2-4 dni. Ročné holubice môžu vychovať mláďatá tiež až zo 4. liahne a aj tieto sú košované na preteky cez noc. Túto metódu používajú aj na holubníkoch v Tielt. U mňa doma však pretekajú aj holuby - samozrejme na vdovstvo.

Vdovské oddelenia párim v rovnakom termíne ako chovné oddelenia, každoročne 20. januára. Vajíčka chovných holubov podložím pod vdovcov. Vdovci tak vychovajú mláďatá - staré i ročiaky. Keď majú mláďatá cca 15 dní, starajú sa o ne už len samce a holubice sú stiahnuté naspäť do voliér.

 

Zo začiatku holuby vypúšťam na 1 hodinu večer, ranné tréningy robím až začiatkom mája. Holubice ukazujem iba po návrate z preteku. Najmä mladým holubom trvá niekoľko týždňov kým to celé pochopia. Ročiaci idú prvýkrát na ostro až na národný Saint Vincent I., holubice na národný Saint Vincent II. Vdovci smú nasadnúť pre pretekovej sezóne 2x, ale obidva razy bez možnosti vychovať mláďatá.

Kŕmim zmesou od firmy Versele-Laga. Vdovce dostávajú ráno diétu a večer pretekovú zmes, vždy za lyžicu krmiva na jedného holuba. 100% pretekovú zmes ráno i večer dostávajú až 3 dni pred nasadením. V pondelok dostávajú všetky holuby čaj. Inak nič. Vitamíny a Sedochol dostávajú holuby len v zime.

 

KRAJČÍK: Akú starostlivosť venujete mláďatám ?

DENYS: Mláďatá z prvej a druhej liahne pretekajú na holubníku v Tielt. Nasadzované sú každý týždeň na všetky preteky do 500 km, vrátane národného preteku Bourges a Argenton. S mladými z 3. a 4. liahne sa preteká z holubníka v Zulte. Tieto sú nasadzované na všetky kratšie preteky až do septembra. Som rád, keď mláďatá absolvujú 10 pretekov do tých 500 km. Mláďatá nie sú z pretekov konštatované. Vakcínované sú proti paramyxo a diftérii. Mláďatá nie sú zatemňované.

 

KRAJČÍK: Aké trate, resp. koľko a z akej vzdialenosti musia holuby u Vás absolvovať ?

DENYS: Zaujíma ma vlastne len pár pretekov – a to Cahors (cez 750 km) a potom 900 km a viac, najmä St. Sebastian (cca 1000 km) a Barcelona (1075 km).  Holuby ročne okrem prípravy absolvujú 2 trate cez 900 km. Pokiaľ s nimi plánujem letieť Barcelonu, tak potom cez 900 km absolvujú len Barcelonu. Na túto ich nasádzam z prípravného preteku 540 km.

Holubice sú košované na maratóny z prirodzenej metódy a za ideálnu hniezdnu pozíciu považujem mláďatá vo veku 1-6 dní.  U ročiakov je nutnosť, aby 1x boli nasadené na trať cez 900 km, dvojročné a staršie 2x.

(Zaujímavé je, že Emiel vôbec nepreteká na krátkych tratiach. Keď sme si prezerali holuby v chovnom holubníku, ukázal nám krásnu modrokapratú holubicu. Takú, ktorá presne pasovala do našich strednotraťových idelálov. Oproti ostatným holubom to však bola hora mäsa, teda najmä svalov. Samozrejme, uvedomili sme si, že porovnávame staré holuby, niekoľko rokov voliérované s touto atlétkou. Emiel priznal, že v chove je len asi mesiac, že ju zaradil do chovu na druhý deň ako sa vrátila z Barcelony. Urobila skvelú cenu a už s ňou toho roku na pretekoch nepočítal, tak ju dal na čas do chovu. V ľavom krídle mala ešte pečiatku na letkách.  Keď som sa ho spýtal ako letela prípravné preteky (stavbou tela skôr na stredné trate), Emiel odpovedal, že to veru nevie. Absolútnym šokom pre nás bola informácia, že na tratiach do 750 km ani nezapína elektronický konštatovací systém.)

 

KRAJČÍK: Pán Denys, ako u vás vyzerá zdravotná starostlivosť ?

DENYS: Snažím sa v tomto smere robiť len to povinné minimum. Holuby sú vakcínované proti paramyxoviróze. To je vlastne  u nás v Belgicku povinné. Na trichomoniádu používam Ronidazol, pri problémoch s respiratórnymi ochoreniami prípravok Soludox. Pravidelne dávam trus kontrolovať na kokcidiózu a salmonelózu. Po návrate z preteku niekedy dostanú 1 tbl. Spartrixu.

 

KRAJČÍK: A čo podporné preparáty ?

DENYS: Nie! Vitamíny a aminokyseliny som nikdy nepoužíval. Robím superdlhé trate a tam nič z tohoto nefunguje. Nepoužívam ani zelené krmivo a ani žiadne granule.

 

KRAJČÍK: Ani antibiotiká ?

DENYS: Chovám líniu holubov, ktorú len tak niečo nezlomí. S holubmi počítam, že budú pretekať 6 rokov. Takže ani to nie.

 

KRAJČÍK: Roky chováte tie isté holuby, tá istá príprava, … v čom to je, že výsledky sú v jeden rok výnimočné (majster Belgicka) a ďalší rok to už taká sláva nie je ? Teraz nemyslím len konkrétne Vás, ale mnohých chovateľov, ktorých doménou sú dlhé trate.

DENYS: To veru neviem. Ťažko odpovedať … ale pozri na tento orech. Je tu 40 rokov. V jeden rok zarodí bohato, ďalší rok je na ňom pár plodov. Ktovie prečo ?

To isté miesto, tá istá klíma, rovnaké podmienky, … to je príroda.

 

KRAJČÍK: Aký je Váš sen ?

DENYS: Mne sa už takmer všetko splnilo. Bol som šampiónom Belgicka, Európy. Mám 21 národných a medzinárodných prvých cien.

 

KRAJČÍK: Ale medzinárodnú Barcelonu ste ešte nevyhrali (podpichujem) … tu, pred rokom - od  vedľa. (narážal som na medzinárodného víťaza Barcelony z r. 2008).

DENYS: To áno, … ale buďme realisti. Zapíše sa to do histórie. Ale čo je viac?  Jedna prvá cena? Väčšinou je to skôr náhoda ako výsledok práce chovateľa … takže tak.

 

KRAJČÍK: Akú budúcnosť predpovedáte holubiarskemu športu ? Veľa cestujete, môžete teda porovnávať ?

DENYS: Pozorujem 2 protichodné trendy. Holubiarsky šport rozkvitá v Ázii. V Európe je badať opačné tendencie. Vždy sa nájdu chovatelia, ktorí budú mať záujem chovať holuby a pretekať. Myslím si však, že zaniknú preteky z krátkych tratí. Tie sú spravodlivé len pri vyššej koncentrácii chovateľov na malom území. Vidím, že náš šport smeruje k tratiam 500-600 km a viac.

Zdá sa, že holubiarstvo je športom pre starých. Môj synovec sa do holubov zamiloval keď mal 11 rokov. Chvíľu ho to bavilo, ale potom prišli dievčatá …  A každý nie je taký fanatik ako my. Prednedávnom som mu opäť dal nejaké holuby. Začal znovu. Je to už starší chlap.

 

KRAJČÍK: A čo stredné trate ? Nie je Vám ľúto, že na týchto tratiach je adrenalín na programe každý víkend a Vy nie ste pri tom ?

DENYS: Stredné trate absolvujem v testovacích staniciach. Každoročne posielam niekoľko mláďat do viacerých testovačiek. V tomto smere dosť intenzívne spolupracujem s Batenburgom (pozn. – jedná sa o špičkového chovateľa na DT z Holandska). Občas niečo spoločne kúpime. Aj nedávno sme kúpili 1. Eso KBDB na strednej trati a aj víťaza preteku Bergerac. Do tohoto párim moje tvrdé holuby a mláďatá testujem v testovacích staniciach. Stredné trate si teda užijem tam, väčšinou mimo hlavnej sezóny, čo mi tiež vyhovuje.  Sústreďujem sa najmä na testovacie stanice, ktoré patria k tzv. FCI majstrovstvám sveta (FCI-Worldchampionship a Grand Prix).  Finálové preteky sa v týchto testovacích staniciach letia zo vzdialenosti 450 a viac kilometrov.

 

Pre úplnosť dodávam výpočet niekoľkých získaných cien v testovacích staniciach:

  1. FCI – Catalunya (Španielsko) 450 km            2005

        Princess Cup Thajsko                  585 km            2006

        1. FCI – Hungaria                       400 km            2008

        1. FCI – Hungaia S/Final             200 km            2007

1. Eso-holub Catalunya                                       2008

1. ESO-CHOVATEĽ  FCI – Thajsko             2004-2007

2. Eso-holub FCI – Catalunya                              2007

2. Eso-holub FCI – Hungaria                               2008

3. FCI Thajsko                              480 km            2007

3. Eso holub FCI – Catalunya                              2008

4. FCI – Thajsko                           585 km            2004

5. FCI – Catalunya                                   450 km            2007

5. FCI – Catalunya S/Final                       200 km            2008

6. Eso holub Catalunya                                        2008

6. FCI – Catalunya                                   450 km            2007

 

Záver

Záverom by som chcel pánovi Denysovi poďakovať za pozvanie, možnosť navštíviť ho a pozrieť si jeho holuby. Bolo milé, že chovným holubom deň vopred pozatváral výlety do voliér, aby sme si ich  mohli prezrieť pár po páre v jednotlivých celách. Väčšinou išlo o 5, 6 … 10 i viacročné holuby, skutočné osobnosti, ktoré si už niečo “odskákali”. 

Ako vidieť, Emiel Denys už niekoľko rokov “varí z tej istej vody”. Línie, ktoré na superdlhých tratiach podávali výkony pred polstoročím svoju kvalitu dokazujú dodnes. A čo je podstatné, tak nielen na holubníkoch Denys ale aj na mnohých iných po celom svete. Taktiež mnohé úspechy v testovacích staniciach radia tohto chovateľa na mimoriadne rešpektované miesto v rámci medzinárodnej chovateľskej arény.

Záverom by som rád poukázal na istú skutočnosť. Vážení čitatelia, … ak ste pozorne čítali skrátenú históriu rodiny Denys tak ste si určite všimli, že 4 generácie pretekajú z tých istých pretekov. Donekonečna stále tie isté miesta … Perpignan, Pau, St. Vincent, Cahors, Dax, St. Sebastian… Tak ako dedo Emiel čakal prvú júlovú sobotu holuby z Barcelony, tak otec Camiel, rovnako Emiel a dnes už aj Rebeecca. Ja, napriek tomu, že v holubiarskom dianí sa nepohybujem dlho, som zaznamenal určite viac vypúšťacích miest slovenských nationálov či veľkých cien ako Denysovci za takmer 100 rokov.

 

 



Ocenenie - Zlate kridlo a Strieborne kridlo - za pretek Barcelona.



11-rocny holub - narodny vitaz preteku Barcelona z r. 2001.

Peciatka na letkach holuba, kt. sa vratil z Barcelony.

Chovne oddelenie - cely.

Voliery navazujuce na chovne oddelenie.

Areal holubnikov E. Denysa.

S Emielom Denysom a jeho manzelkou u nich doma v Tielt v Belgicku.


Prehlad holubov: